1. |
Vrany sa vracajú
05:27
|
|||
vrany sa vracajú
tak ako vtedy
mráz pálil na líce
stanica Košice
a škvrny na nebi
a my
sme netušili kto sme
čelá bezstarostné
čas nehral rolu
a všetku smolu
sme menili v posmech
ľudia sa trúsia
všetci ten istý odtieň
z mraveniska
domov na sídliská
kde si hľadia do okien
a my sme len stáli
a strážili oblohu
jedna brika
druhá brika
pre nás tie koľaje nevedú nikam
tak priviera tlamu opona nebeská
vrany sa navečer vracajú do mesta
a každá tam raz bude niekomu nevesta
vrany sa navečer vracajú do mesta
vtedy a teraz
v tom nie je rozdiel
váhame najprv
a smelí sme potom
keď je na všetko pozde
život je vrana
čo do okna vlietla
a keď na nás vrieska
sme ako decká
dáme si ruky pred tvár
tak priviera tlamu opona nebeská
vrany sa navečer vracajú do mesta
a každá tam raz bude niekomu nevesta
vrany sa navečer vracajú do mesta
ženú sa z nížiny
štekajú ako psy
že nie je čo hľadať
že z hanby mám kabát
to je čo vidím cez okná stanice
vrany sa vracajú
a sú ich tisíce
a sú ich tisíce
|
||||
2. |
Srdcom ako lesom
03:53
|
|||
za ňou, kam idú
jej dve útle ramená
môj chrbát pre bremená
je tu pre teba, ber si ma
môj tieň má za sebou
ako nechcené páža
a dážď ako kráča
jej lipové kvietky pod nohy zráža
vzpína sa nad ním
a múrom ho zatieni
múrom a kamením
a to ho očistí
je jedno či sa zahojí
kým ku mne hovorí
tá láska ma bolí
ja sa tej bolesti nebojím
budem ti naveky do chrbta opretý
ja chcem vždy kráčať len tamadiaľ kade ty
tak malá
tak krehká
tak slabá je a predsa
srdcom ako lesom prerúbe sa
srdcom ako lesom prerúbe sa
vyrve ho z pántov
a prachom ho povláči
prachom a bodľačím
a to ho očistí
chmáry už zašli
a ostal len popol
ale i plamene
grošované kone plné mašlí
budem ti naveky do chrbta opretý
ja chcem vždy kráčať len tamadiaľ kade ty
tak malá
tak krehká
tak slabá je a predsa
srdcom ako lesom prerúbe sa
srdcom ako lesom prerúbe sa
vyčkajme trocha
keď deň sa zhrbí
a večerná obloha
vycerí zuby
hydra a malý voz
havran a hadonos
kam schováš pred nimi
červené líca
ber si ma ber si ma...
budem ti naveky do chrbta opretý
ja chcem vždy kráčať len tamadiaľ kade ty
tak malá
tak krehká
tak slabá je a predsa
srdcom ako lesom prerúbe sa
srdcom ako lesom prerúbe sa
|
||||
3. |
Hory za horami
03:51
|
|||
krajinou po tme
kroky.. kam zablúdia pred zimou?
tváre v okne
na stole zoznam
a nohy na ceste, kam až ich povedú
bludičky zo sna?
ich ruky sú do sedla strmene
sľuby sú okovy slamené
už vedú osla
a prsty, tie ukážu počet a slová do viet..
na to sú ústa, keď ich cez seba pustia
a keď sa tak stane
kto pôjde s nami?
hory za horami
hory za horami
lenivý mesiac
a večer pomaly prichádza, krásny
ako spomienka z detstva
čo nemôže prestať
a najväčšia túžba je cesta domov
tá večná cesta
mať nohy pre nerovné chodníky
a oči čo neplačú za nikým
a silu v pästiach..
tam dole, blikajú okná a každý pohľad
je sen o ich teple, pre steblá vo vetre
tí čo sa boja
ostanú sami
hory za horami
hory za horami
kto si ostrí hrany
inými cestami?
hory za horami
hory za horami
pre toho kto si ostrí hrany
inými cestami
hory za horami
|
||||
4. |
Alenka pred zrkadlom
04:28
|
|||
len vyjdeš z domu a smiech ťa v chrbte mrazí
a ty im dáš čo chcú, keď vyplazíš im jazyk
sú radi, lebo chcú vedieť čo ti vadí
to sa ti smejú pre oranžovú pusu
a sponky vo vlasoch, tú trochu izbového vkusu
zo sídliska, čo sa pozlátkami blýska
kašli na tých chlapcov, čo ťa z nich bolí hlava
nasadneš do briky a oni
budú ti mávať
keď pôjdeš okolo
zívneš a hotovo
už nie si malá
prečo pcháš nos len kam sa nezmestí
čo je to za vrtoch, že ťa tak láka
sledovať chlapa, v tejto diere na predmestí
maľuje gýče pre ľudí z vidieka
v predsieni mačky, za domom vinica
sudy a pivnica a čas pomaly uteká
nevieš čo si o tom myslieť a tak veľmi si sa bála
veci veľké okolo sa mihnú
z nenadála
a utekať už niet kam
práve tieto búrky z tepla
z teba urobia človeka
tie oči, tie si viac nespletieš už s nikým
keď na ceste k nim pred teba sypú kryštáliky
láska, tá rozdá kráľovstvo i lúze
a kvety, kvety tie patria ženám
veď iné bytosti ich ani neocenia
ak padnú, tak aspoň kde to menej bolí
tak kašli na tých chlapcov
čo ťa z nich bolí hlava
nasadneš do briky a oni
budú ti mávať
keď pôjdeš okolo
zívneš a hotovo
už nie si malá
cháp ma
ja fandím hrám ako táto a ty ich hrávaš
bez siete po lane kráčať keď nevieš kam až...
|
||||
5. |
Búrka
05:45
|
|||
nechoď dnes s domu
okná sa trasú
búrka je na poli
údery hromu
železný rytier pricválal z východu
búrka je na poli
berie si úrodu
niekto ťa uvidí
iný ťa obviní
ostaneš s hanbou
iba ty jediný
a zasa ti dajú všetky tie mená
ostaneš s hanbou
a konca to nemá
zasa ti špičku
strach ulomil z pera
kde vedie cesta
pýtaš sa teraz
a včera si chcel so sokolmi lietať
kde vedie cesta?
kto ti ju preťal?
už nie je komu, kázať o pekle
bachory plné a zadky v teple
tí nechcú počuť od tuláka
že na nich nebo nečaká
že na nich nebo nečaká
nechoď dnes s domu
už bežíš po lese
a dážď sa nesie
ako monotónna pieseň
a dole v zemi pod nohami
ležia ľudia dávno pochovaní
a my sme oni
a my sme oni
lebo prúd krvi
je čarovné kolo
iba sa krúti
ako deň po dni
dobre si rozmysli
čo neváhaš stratiť
a keď pôjdeš s nimi
všetko si priprav
nepoznáš ničoho, dňa ani hodiny
všetko si priprav
iba ty jediný
už dvíhajú krídla sokoly
a ty si vnútri napoly
a ty si vnútri napoly
chcel by si tiež za oblaky
poletia kde ešte neboli
oni sú prízrak ... no a ty?
a idú vyhrať ... no a ty?
a idú vyhrať ... no a ty?
naspäť sa nevrátiš rovnaký
naspäť sa nevrátiš rovnaký
naspäť sa nevrátiš rovnaký
|
||||
6. |
Kto stojí v tieni?
03:53
|
|||
kto je tu pánom?
bázlivé kroky
ulicou pustou okolo kalvínov
kým príde ráno
ranku máš na ruke
kde si sa škrabla?
neprídeš na to a na ceste blatom
postretneš diabla
hop! to len mačka
baletka z pavlače
z nikadiaľ do nikam odbehne
a ty kam? keď bude najťažšie
a rana príde
udrie od boku
lepšie keď nevieš nádhera z nebies
pridaj do kroku
a ranka na ruke
až do hrude drása
už zostane s tebou, tá banda špehov
kade ty ponáhľa sa
z prvého kúta
ťa sledujú oči
nevieš sa pohnúť a zlatý kohút
do kŕdľa vrán trčí
z mačacích hláv cesta
na nevinných padne klietka
a ty máš strach keď ti mesiac
do temena
príbehy o tom šepká…
|
||||
7. |
Certosa
04:51
|
|||
neznalí premenia si
tvár leva na vlka
tvár leva na vlka
a z vlka na psa
lovci už svoje zbrane
napli do oblúka
na kanca čaká šíp
a na lane pasca
bella certosa
díva sa im do rúk
ako hádžu siete z lodí
smeje sa (im)
(a) sám je blázon
a každé ráno vstáva
aby sa plytkou vodou brodil
a vábi ryboľudí
a vábi ryboľudí
mlčky sa budú plaziť
po sebe ako hadi
nohami do hláv
a hlavou do nôh vrástli
večer si s novou ľahne
jej bude telo ladiť
vychýli, dych jej zlomí
vydá ju darom slasti
bella certosa
takéto ženy pánom
z plného džbána lejú
to iba pre ich rozmar
boxujú dvaja lotri
jeden už za okamih
vyplní tlamu leviu
druhému služobníci
korenia víno v kotly
bella certosa
certosa certosa
z tvojho dychu ohňa stopy
a slinami mi tváre kropí
nenabrúsia cepy kosy
bojím sa ťa, neviem kto si
|
||||
8. |
Už to nie je čo bývalo
04:43
|
|||
po ďalšej premiére v kaviarni na rohu
prvý koňačik obráti jedným dychom
a keď sa ho čašník spýta na divadlo
"už to nie je čo bývalo", zašomre ticho
"pehavá Anička, to bola herečka
bože môj dobrý, nie ako tieto
len samé chi chi chi a kozy spod trička
Rómeo luskne a vezme ich vietor".
a potom spomína, aké mala vlasy
ako jej krásne padali na stranu
a ako ju červení strčili do basy
za kyticu ruží vo farbách Vatikánu
ona vždy žiarila ako svetlo lampy
a špine doby sa smiala ako decko
a on bol povaľač, bitkár, neromantik
ale ju miloval.. bože.. nadovšetko
...už to nie je čo bývalo
hneď na to rukoval, kamsi do Olomouca
a večer pred tým sa pred Letnou pobil s Ferom
a kým sa vrátil, stratil dom i otca
a celý ich hušták prešli buldozérom
a mesto už nebolo, čo bývalo predtým, aj keď
vlastne nevedel povedať, čo sa stalo
Anka, tá by vedela, keby sa stretli
no z ľudí čo poznal, tu zostalo málo".
zájsť si do divadla bol odteraz prepych
no s lacnými výčapmi sa roztrhlo vrece
a všade kam pozrieš, len sídliská pre tých
čo prišli z vidieka nakŕmiť pece... matke VSŽke.
...už to nie je čo bývalo
|
||||
9. |
Pre jedinú vetu
05:02
|
|||
hovorí mi priateľ, nechá ma chytiť sa každej slamky
pritom som len mora, čo jej večer lieta kolo lampy
a zas na mňa pani z hora vytrasie chlpov celé vrece
toho jej psa raz asi… ale o tomto som nechcel
môj sen o tebe nie je vŕzgajúca posteľ
a ani neviem prečo sa slepo vrhám do striel tvojich slov
a kričím nebolí, nebolí a pritom treba zaťať zuby
a hrať že zvládam kroky do rytmu tejto hudby
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
niekedy pre jedinú vetu sa všetko zvrtne blbým smerom
a ďalší krok je snaha, aby to i druhý zlízol rovným dielom
sme príliš pyšný, každý osve, to je pravda o tebe a o mne
a každé slovo navrch je len ďalší pešiak v tejto vojne
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
to naše biedne nízke túžby obom vystúpili z prítmia
lebo tá sladká príchuť výhry je jama nenásytná
ale to nie je čo sme chceli, nebude nikto ničím sluhom
sme dvaja slepci a rukou šmátrame do tmy po tom druhom
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
a ak to vidíš napni prak
a komu vystrel oko a komu zámku z okov
môj sen o tebe nie je vŕzgajúca posteľ
a ani neviem prečo sa slepo vrhám do striel tvojich slov
to naše biedne nízke túžby obom vystúpili z prítmia
lebo tá sladká príchuť výhry je jama nenásytná
|
||||
10. |
Nedeľa
04:50
|
|||
do jednej z tých letných krčiem dovezme sa busom
kde sa roky menia len vzory na obrusoch
a nebude výzvy, takej, pred ktorou by sme uhli
chutnajúc pálenku, akou bolesťou to pŕhli
dáme si pieseň z rádia pustiť na plné pecky
nikto z nás sa dnes nebude hanbiť za poklesky
pozri do novín, s kým teraz 1.FC kopú
čo hrajú v kinách, každému niečo z horoskopu
vrchný nám zakaždým vydá do haliera
len muchy sa nechcú spratať do kože
toho jedla a pitia, tých zázrakov Bože
že sa až bojím, či nechcem priveľa
po modrej oblohe lodičky z papiera
muchy sa nechcú spratať do kože
toho jedle a pitia, tých zázrakov Bože
že sa až bojím, či nechcem priveľa
obedňajší náklad v bruchu nám zo síl neuberie
schválne kto prvý chytí z topoľov to perie
a staré dámy tie nech v parku venčia svojich psíkov
kým sa nebo neoprie dažďom do chodníkov
vrchný nám zakaždým vydá do haliera
len muchy sa nechcú spratať do kože
toho jedla a pitia, tých zázrakov Bože
že sa až bojím, či nechcem priveľa
po modrej oblohe lodičky z papiera
muchy sa nechcú spratať do kože
toho jedle a pitia, tých zázrakov Bože
že sa až bojím, či nechcem priveľa
…nedeľa, nedeľa
domov do tmy poďme spolu
vyhneme sa tichu
|
||||
11. |
Môj chrbát do noci
03:30
|
|||
vietor hryzie
kradne teplo krvi
tŕň do mysle
krokom do tmy
môj chrbát sa zrazí
s jeho hrotmi
môj chrbát do noci
mesto svieti
srdce v hrudi noci
sníva o perleti
výkrik z diaľky
pach síry na rukách
asi od zápalky
sám a so mnou len bieda…
a myslím na všetkých
čo skončili v rieke
s kameňom na krku
pre slová pravdy
i pre menšie veci
zhoreli v peci
chabá nádej
poohýba chrbát
neviem kade
neviem kam ísť
vezmite ma k sebe
idem s vami
sám a so mnou len bieda
nech sila z vás
strašná
príde a do mňa sa vtelí
myslím na vás
muži ženy
žehnajte mi
žehnajte mi
žehnajte mi
krokom do tmy
môj chrbát sa zrazí
s tými hrotmi
môj chrbát do noci
môj chrbát do noci
|
||||
12. |
Strmhlav
06:48
|
|||
je deň, jeden druhý a sivý je každý
a stále to isté i chlieb sa ti preje
je kúdol prachu, čo zvíri sa i v daždi
hnev ženy čo chcela byť pekná, ale nie je
pod všetkým tým šmejdom z nánosu rečí
a dní čo sa núkajú vždy nové na útratu
je človek a tu má svoj život psí čumák
a zo všetkých faciek mu vráti tak každú piatu
mne stále v očiach dva psy brešú
na stovky nocí
tak poctivo prespaných…hrom do nich
než skloníš sa nad Knihou, pozri sa na ženu
…to je diabol
jej krivky ti myšlienky pokory zaženú
…to je diabol
daj si ňou zvábiť zrak čo k nebu si pozdvihol
…to je diabol
ajhľa to jablko v Záhrade, vezmi ho!
…to je diabol
správa až do miest kde sa zbiehajú nite
som plný vašich rečí, natreté sú medom
a poznáte omyl vy tupci čo myslíte
že vám všetky tie kamene oplatím chlebom
topánky od blata v kufríku desiata
takto ma chcete, so znamením vyšitým
no ja v tejto džungli nebudem baránkom
ktorého všetci kopnete do riti
lebo mne stále v očiach dva psy brešú
na stovky nocí
tak poctivo prespaných…hrom do nich
zmeň kameň na chleby, ak nie si bez viery
…to je diabol
vrhni sa do hĺbky, skoč, chytia ťa anjeli
…to je diabol
všetky tie poklady, pozri sa, sú tvoje
…to je diabol
len padni či pokloň sa, najlepšie oboje
…to je diabol
od vlkov pecne chleba
a vína plné poháre
to nie je krv a telo
to peklo dýcha do tváre
dívam sa len kto čo mi vzal
a preto nevidím to čo mi dávaš Láska
|
Streaming and Download help
If you like Kolowrat, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp