Pobiť sa​/​Utiecť

by Kolowrat

/
  • Streaming + Download

    Includes unlimited streaming via the free Bandcamp app, plus high-quality download in MP3, FLAC and more.

    + booklet

      €5 EUR  or more

     

1.
03:51
2.
04:55
3.
4.
5.
04:35
6.
04:30
7.
8.
9.

credits

released October 14, 2013

tags

license

all rights reserved

about

Kolowrat Kosice, Slovakia

contact / help

Contact Kolowrat

Streaming and
Download help

Track Name: Zabi páva
týždeň čo týždeň sa lenivo prebíjaš k piatku
a kreslo je magnet na olovo v zadku

telka ti núka obrázky ako deťom cukríky
šepká ti nemusíš sa hanbiť pred nikým

na najlepšie chvíle debát potom schovávaš ako poklad
repliky z filmov, čo si videl sto krát

za každým zlým dňom robíš
hrubé čiary
je to hromozvod na všetko, čo sa nepodarí
život si za sebou maže
všetky stopy
a nechá len signály, ktoré nepochopíš
telka už bliká a láka ťa
ešte chvíľku
mieri ti na tvár až ťa mrazí na zátylku
tým farebným chvostom
na teba máva
zabi páva

radšej si šetri chlapče
tú ľahkú iróniu v hlase
keď chceš
aby sme sa ešte stretli
nebudeš ako oni
nemá to takú silu
pokrč a zahoď preč
túto ilúziu
kŕmiš sa cudzou ...
cudzou krásou
nebudeš ako oni
je to len defilé mrhania časom

večer je v krčme pri stole zas trochu dusno
a ty nejak nesvoj, keď hľadáš, čo ti ušlo

zbytočne napínaš uši, ty zostaneš navždy krátky
pre žarty o tebe ukryté medzi riadky
Track Name: Niky už vie
Niky zas mešká
váha ísť do kúpeľne
kde zrkadlo vraví
„hej Niky, čas sa ženie
už ti nevadí, keď ti hádajú menej“
čo skúsiť rúž a očné tiene
kráľovná romantiky?
že nechceš byť len
tá Niky, čo nie je s nikým?
a klbko snov je Niky
len či bude taká smelá
či bledá od paniky
lebo už vie, koho by chcela
a keď má ísť za ním
s nejakou vecou
má problém s rečou...
„bože, tak povedz niečo!“

Niky už vie
pozná to z kníh a keď má málo
hľadá to v príbehoch
z teenage seriálov
Niky už vie
a každú noc
sa snaží vyhnúť tomu zvyku
keď objíma paplón
hladná po dotyku

chcela by byť ako Lily
z vedľajšej kóje
jej stačí minúta
a všetko ti povie
že solí len jemne
a pije dve kávy denne
a že na ňu chlapi skúšajú finty
a nudia ju k smrti
príbehmi bez pointy
že nestíha nič
a má toho veľa
že šéf na nej cvičil
zas ďalší Hitlerov prejav

Niky už vie
musí vymeniť večery pri telke
za ten čarovný bordel
v hlave a kabelke
Niky už vie
chce i jej podrezaný jazyk
za svoje ústa s kladkou na reťazi
Niky už vie
pozná to z kníh a keď má málo
hľadá to v príbehoch
z teenage seriálov
Niky už vie
a každú noc
sa snaží vyhnúť tomu zvyku
keď objíma paplón
hladná po dotyku

keď stojíš nemo
je treba vždy toľko práce, kým sa naučia tvoje meno

a život ide bum čvacht bum čvacht bum čvacht
tak tvoj život ide...
Track Name: Zámok v porceláne
je jedno, koľko sme spolu
stále vie ako na to
ráno mi v kúpeľni povie „ahoj“
zmeneným hlasom... a má u mňa zlato
život z jednoduchých vecí
sa priblíži, aby sme videli mieru
ako ďaleko sme k nemu

niekedy sa zdá, že sme len
škrupiny, ktoré už nevedia, kto sú
do myšlienok sa nám miešajú slová
z letákov na oknách trolejbusu
cestou do práce
a cestou domov
to do nás pchajú
a my všetci sme šálky, ktoré pretekajú

pozri sa na nás
stále viac zadychčaní
keď snažíme sa zachrániť
čo len tak uletí
komínom medzi nami

a všetkých tých vecí
čo sme si brali na ramená
sa nemôžeme zbaviť
strážia ich psi, čo ani nemajú mená
vrčia na nás z klietky
my sa hneď utekáme schovať
chýba nám niečo silnejšie ako slová

ako ľudia a ich láska
zámok v porceláne
rozbi ho kladivom a zase vstane
ty s tým neurobíš nič
ty s tým nič neurobíš

...

Nezáleží, do ktorých dverí si vkročil
koľko sĺz ti prúdom premyje oči
to jediné, čo nesmie nikdy skončiť
je láska
Track Name: Divné camino
je večer
stojím v daždi
na červenej pri plavárni

mesto sa škerí
štrbavým úsmevom
i tvrdými tvarmi

hneď hodí na mňa reťaz
vraj sám som ju ukul

a zo všadiaľ na mňa
vystiera ruku... daj mi!
daj mi!

no v inom žiť neviem
pretože cítim, že nie je moje

aj keď mu vládnu bohatí a hlúpi
a hrdí na oboje
...

kráčať tak dlho
až si pomyslia
že si sa zbláznil

no kto vie
či je to len útek
od ich hlúpych kázní

chcel by si prezrieť
ale premýšľaš o inom

tak načo je dobré
to divné camino... si prázdny
prázdny

nevieš kam vedú kroky
len si zatvoril dvere bytu

musel si sa potknúť keď si sem vstúpil
a teraz si tu...

len ty a oni
a luxus je všade
biele obrusy a Sade... a ty sa bojíš
...
že sa raz nájdeš stáť
sám v guli svojho hlasu

ako kričíš do tvárí
nemých od úžasu

ako do tých tvárí
kričíš ááááááá

ráno sa prebudíš a zistíš
že je to stále pravda

všetko je na mieste
len nevieš, čo si kam dal

hrýzť sa do päste
ach aká smutná hra

...

je ťažké uveriť, že sa ti
život zdá taký horký

málo sa snažíš
zvyšok sú výhovorky

hneď aj ďalšia padá do tmy

fňukať ako všetci
že nám niekto život skurvil

a čo ak len stačilo ísť rovno
a my sme uhli

na úzku cestu medzi plotmi

...

nebude potlesk
nik ti nedá veniec
žiadny sex na zmierenie
len nové ráno
cez ktoré sa musíš preniesť
Track Name: Ráno ráno
kvílenie budíka ťa určite skrotí
a ráno sa už leskne v oknách od naproti
daj si kávu, môžeš si zapáliť pod bránou
než zamieriš do mesta, dole cez Cigánov

váhaš, či pozdraviť susede za záclonou
nech urobíš čokoľvek, asi to nebude ono
aj ďalší autobus sa ti čoskoro stratí
snáď by si dobehol, ale nechce sa ti

na taký pohyb je ešte skoro
a útržky cudzích rozhovorov
ti niekedy celý deň uviaznu v hlave...

zdá sa, že k nám všetko prichádza náhodou
ako odrazy od okien domov

mám rád, keď ideme spolu, chvíľu krokom
chvíľu behom... ty nastúpiš na Palackého
a ja cez Bajzovú ďalej do mesta
decká na zastávke sa bavia o Superstar

dívam sa do áut, čo uviazli v kolónach
chlapík sa háda so ženou, tá ale zostala doma
pani len nervózne fixuje svetlá
jej syn číta nápisy vybledlých reklám

a niektorí z nich mi vystupujú z plátna
ako tie tváre z obrazu od Rembrandta
premýšľam, kde som ich už videl...

zdá sa, že k nám všetko prichádza náhodou
ako odrazy od okien domov
Track Name: Lucerna
do tiel ľudí zatlačí tma
predo mnou ona a lucerna v nej
jej oči sú na mne a tvár horí a ja...
áno tiež som sa pozrel a ona...
chápe to zle

kým čaká až zotrie sa
tá priesvitná noblesa, čo hrám
to citlivé miesto, na ktoré tlačí
jednému z nás to prestane stačiť
mám strach, že som to ja


ja som ten háčik
čo sa ti prichytil na košeľu

chlieb na všedný deň
i kaviár na nedeľu

tá predstava škrtí ako šnúra
na ktorú vešia prádlo

a jej vojaci sú flakóny vôní
na stolíku pod zrkadlom

lucerna lucerna
zasvieť zasvieť

ako bod
odkiaľ už nemôžme naspäť... ani ďalej

jej oči volajú
nech vystúpim z tieňa

a túžba sa potiahne nocou
ako kantiléna

lucerna lucerna
zasvieť zasvieť

ako bod
odkiaľ už nemôžme naspäť
Track Name: To my nie sme
takže ťa vidím
vychádzať z brány
i s károu únavy
čo tlačíš pred očami
vedia, že si tu nový
tak budú robiť vlny
vo sne je posteľ
od rána neustlaná
všetko, čo voláš doma
je preč
a treba začať znova

vravia si mladý
všetko je sila zvyku
niečo ako „poser sa“
ťa svrbí na jazyku
no cítiš sa slabý
náboje života
sa zdajú vystrieľané
a ty príliš starý
aby si volal mame
ako včera
už sa neobzeraj

nehľadaj mená na schránkach
v prízemí
choď až tam hore
kde zo stropu kvapká na pavlač
to sme my
len preskoč mláku, čo rastie
pred dverami... a vojdi
tam dole je to všetko
čisté, rovné a presné
ale to my nie sme

títo ľudia si o sebe myslia
že sú jediní pod oblohou

nemusíš sa hneď hádzať do mláky
aby prešli suchou nohou

a nechaj si tie úctivé poklony
pani sa nepozdraví

daj si kútiky naspäť k ústam
tie čo ti zmrzli v tvári
Track Name: Nepokoj v hlave a v tele
prečo ten
nepokoj v hlave a v tele
hľadíš na ľudí
premýšľaš, či to vedia
aký si neistý vo svojej koži
že zbieraš sily
tá tenká hranica
medzi nemožný a milý
je ako zdvihnutý prst
čo ti hrozí

prečo ten
nepokoj v hlave a v tele
všetko je v poriadku
ale nie je to ono
nevieš prísť na to
ale niečo ti vadí
ako tŕň za nechtom
ako neóny v secesných domoch

je to už dávno len jazda do kopca
a výhľad ti zmizol
a ty...
chceš vidieť krajinu za tou horou
chceš vymeniť zážitky, ľudí i témy rozhovorov

ale dni idú dokola
a sami ťa dajú
kam bude treba
to neoklameš
niečo ťa bezchybne smeruje do cieľa
ako guličku v hlavolame
.....

ráno sa ženieš
aby si stihol
čo si nestihol včera
boh vie, že je toho veľa
no je to márne
kŕmiť tú šelmu
tá nebude sýta
chceš sa jej pozrieť do očí
tak otváraš klietku
a ty si tam

večer sa tešíš
na hrdinov zo sitcomov
svetlo ich izieb
ktoré ti suplujú domov
ten pocit mieru ťa unáša
ani nevieš kam
iba sa dívaš
až kým ti nepadnú viečka

ale dni idú dokola
a sami ťa dajú
kam bude treba
to neoklameš
niečo ťa bezchybne smeruje do cieľa
ako guličku v hlavolame


s niekým si vymeň miesto
nech sa ti toto nestáva
chcel by si vidieť cez to
do očí ti lúče nastavia

a ja
tie slová sú veľmi múdre
no do mňa Perun udrel
čakám, kým ten hnev neumrie

a ja
kocky sa dávno pohli
rýchlik sa rúti do hmly
kde to má koniec, len on vie

a ja
hľadám, no samá voda
lámem sa na náhodách
každá ma trochu pohojdá
Track Name: Zobudiť sa ráno vo včerajších šatách
zobudiť sa ráno
vo včerajších šatách

bez cesty pred sebou

vo vrecku saka
je slepá mapa

obzor sa stráca

v korábe z Amalfi
na chrbte draka

za svojou hviezdou...

Mať silu nemyslieť na to
čo bude potom
teraz som toto