We’ve updated our Terms of Use to reflect our new entity name and address. You can review the changes here.
We’ve updated our Terms of Use. You can review the changes here.

Vrany sa vracajú

by Kolowrat

/
  • Streaming + Download

    Includes unlimited streaming via the free Bandcamp app, plus high-quality download in MP3, FLAC and more.
    Purchasable with gift card

      €5 EUR  or more

     

1.
vrany sa vracajú tak ako vtedy mráz pálil na líce stanica Košice a škvrny na nebi a my sme netušili kto sme čelá bezstarostné čas nehral rolu a všetku smolu sme menili v posmech ľudia sa trúsia všetci ten istý odtieň z mraveniska domov na sídliská kde si hľadia do okien a my sme len stáli a strážili oblohu jedna brika druhá brika pre nás tie koľaje nevedú nikam tak priviera tlamu opona nebeská vrany sa navečer vracajú do mesta a každá tam raz bude niekomu nevesta vrany sa navečer vracajú do mesta vtedy a teraz v tom nie je rozdiel váhame najprv a smelí sme potom keď je na všetko pozde život je vrana čo do okna vlietla a keď na nás vrieska sme ako decká dáme si ruky pred tvár tak priviera tlamu opona nebeská vrany sa navečer vracajú do mesta a každá tam raz bude niekomu nevesta vrany sa navečer vracajú do mesta ženú sa z nížiny štekajú ako psy že nie je čo hľadať že z hanby mám kabát to je čo vidím cez okná stanice vrany sa vracajú a sú ich tisíce a sú ich tisíce
2.
za ňou, kam idú jej dve útle ramená môj chrbát pre bremená je tu pre teba, ber si ma môj tieň má za sebou ako nechcené páža a dážď ako kráča jej lipové kvietky pod nohy zráža vzpína sa nad ním a múrom ho zatieni múrom a kamením a to ho očistí je jedno či sa zahojí kým ku mne hovorí tá láska ma bolí ja sa tej bolesti nebojím budem ti naveky do chrbta opretý ja chcem vždy kráčať len tamadiaľ kade ty tak malá tak krehká tak slabá je a predsa srdcom ako lesom prerúbe sa srdcom ako lesom prerúbe sa vyrve ho z pántov a prachom ho povláči prachom a bodľačím a to ho očistí chmáry už zašli a ostal len popol ale i plamene grošované kone plné mašlí budem ti naveky do chrbta opretý ja chcem vždy kráčať len tamadiaľ kade ty tak malá tak krehká tak slabá je a predsa srdcom ako lesom prerúbe sa srdcom ako lesom prerúbe sa vyčkajme trocha keď deň sa zhrbí a večerná obloha vycerí zuby hydra a malý voz havran a hadonos kam schováš pred nimi červené líca ber si ma ber si ma... budem ti naveky do chrbta opretý ja chcem vždy kráčať len tamadiaľ kade ty tak malá tak krehká tak slabá je a predsa srdcom ako lesom prerúbe sa srdcom ako lesom prerúbe sa
3.
krajinou po tme kroky.. kam zablúdia pred zimou? tváre v okne na stole zoznam a nohy na ceste, kam až ich povedú bludičky zo sna? ich ruky sú do sedla strmene sľuby sú okovy slamené už vedú osla a prsty, tie ukážu počet a slová do viet.. na to sú ústa, keď ich cez seba pustia a keď sa tak stane kto pôjde s nami? hory za horami hory za horami lenivý mesiac a večer pomaly prichádza, krásny ako spomienka z detstva čo nemôže prestať a najväčšia túžba je cesta domov tá večná cesta mať nohy pre nerovné chodníky a oči čo neplačú za nikým a silu v pästiach.. tam dole, blikajú okná a každý pohľad je sen o ich teple, pre steblá vo vetre tí čo sa boja ostanú sami hory za horami hory za horami kto si ostrí hrany inými cestami? hory za horami hory za horami pre toho kto si ostrí hrany inými cestami hory za horami
4.
len vyjdeš z domu a smiech ťa v chrbte mrazí a ty im dáš čo chcú, keď vyplazíš im jazyk sú radi, lebo chcú vedieť čo ti vadí to sa ti smejú pre oranžovú pusu a sponky vo vlasoch, tú trochu izbového vkusu zo sídliska, čo sa pozlátkami blýska kašli na tých chlapcov, čo ťa z nich bolí hlava nasadneš do briky a oni budú ti mávať keď pôjdeš okolo zívneš a hotovo už nie si malá prečo pcháš nos len kam sa nezmestí čo je to za vrtoch, že ťa tak láka sledovať chlapa, v tejto diere na predmestí maľuje gýče pre ľudí z vidieka v predsieni mačky, za domom vinica sudy a pivnica a čas pomaly uteká nevieš čo si o tom myslieť a tak veľmi si sa bála veci veľké okolo sa mihnú z nenadála a utekať už niet kam práve tieto búrky z tepla z teba urobia človeka tie oči, tie si viac nespletieš už s nikým keď na ceste k nim pred teba sypú kryštáliky láska, tá rozdá kráľovstvo i lúze a kvety, kvety tie patria ženám veď iné bytosti ich ani neocenia ak padnú, tak aspoň kde to menej bolí tak kašli na tých chlapcov čo ťa z nich bolí hlava nasadneš do briky a oni budú ti mávať keď pôjdeš okolo zívneš a hotovo už nie si malá cháp ma ja fandím hrám ako táto a ty ich hrávaš bez siete po lane kráčať keď nevieš kam až...
5.
Búrka 05:45
nechoď dnes s domu okná sa trasú búrka je na poli údery hromu železný rytier pricválal z východu búrka je na poli berie si úrodu niekto ťa uvidí iný ťa obviní ostaneš s hanbou iba ty jediný a zasa ti dajú všetky tie mená ostaneš s hanbou a konca to nemá zasa ti špičku strach ulomil z pera kde vedie cesta pýtaš sa teraz a včera si chcel so sokolmi lietať kde vedie cesta? kto ti ju preťal? už nie je komu, kázať o pekle bachory plné a zadky v teple tí nechcú počuť od tuláka že na nich nebo nečaká že na nich nebo nečaká nechoď dnes s domu už bežíš po lese a dážď sa nesie ako monotónna pieseň a dole v zemi pod nohami ležia ľudia dávno pochovaní a my sme oni a my sme oni lebo prúd krvi je čarovné kolo iba sa krúti ako deň po dni dobre si rozmysli čo neváhaš stratiť a keď pôjdeš s nimi všetko si priprav nepoznáš ničoho, dňa ani hodiny všetko si priprav iba ty jediný už dvíhajú krídla sokoly a ty si vnútri napoly a ty si vnútri napoly chcel by si tiež za oblaky poletia kde ešte neboli oni sú prízrak ... no a ty? a idú vyhrať ... no a ty? a idú vyhrať ... no a ty? naspäť sa nevrátiš rovnaký naspäť sa nevrátiš rovnaký naspäť sa nevrátiš rovnaký
6.
kto je tu pánom? bázlivé kroky ulicou pustou okolo kalvínov kým príde ráno ranku máš na ruke kde si sa škrabla? neprídeš na to a na ceste blatom postretneš diabla hop! to len mačka baletka z pavlače z nikadiaľ do nikam odbehne a ty kam? keď bude najťažšie a rana príde udrie od boku lepšie keď nevieš nádhera z nebies pridaj do kroku a ranka na ruke až do hrude drása už zostane s tebou, tá banda špehov kade ty ponáhľa sa z prvého kúta ťa sledujú oči nevieš sa pohnúť a zlatý kohút do kŕdľa vrán trčí z mačacích hláv cesta na nevinných padne klietka a ty máš strach keď ti mesiac do temena príbehy o tom šepká…
7.
Certosa 04:51
neznalí premenia si tvár leva na vlka tvár leva na vlka a z vlka na psa lovci už svoje zbrane napli do oblúka na kanca čaká šíp a na lane pasca bella certosa díva sa im do rúk ako hádžu siete z lodí smeje sa (im) (a) sám je blázon a každé ráno vstáva aby sa plytkou vodou brodil a vábi ryboľudí a vábi ryboľudí mlčky sa budú plaziť po sebe ako hadi nohami do hláv a hlavou do nôh vrástli večer si s novou ľahne jej bude telo ladiť vychýli, dych jej zlomí vydá ju darom slasti bella certosa takéto ženy pánom z plného džbána lejú to iba pre ich rozmar boxujú dvaja lotri jeden už za okamih vyplní tlamu leviu druhému služobníci korenia víno v kotly bella certosa certosa certosa z tvojho dychu ohňa stopy a slinami mi tváre kropí nenabrúsia cepy kosy bojím sa ťa, neviem kto si
8.
po ďalšej premiére v kaviarni na rohu prvý koňačik obráti jedným dychom a keď sa ho čašník spýta na divadlo "už to nie je čo bývalo", zašomre ticho "pehavá Anička, to bola herečka bože môj dobrý, nie ako tieto len samé chi chi chi a kozy spod trička Rómeo luskne a vezme ich vietor". a potom spomína, aké mala vlasy ako jej krásne padali na stranu a ako ju červení strčili do basy za kyticu ruží vo farbách Vatikánu ona vždy žiarila ako svetlo lampy a špine doby sa smiala ako decko a on bol povaľač, bitkár, neromantik ale ju miloval.. bože.. nadovšetko ...už to nie je čo bývalo hneď na to rukoval, kamsi do Olomouca a večer pred tým sa pred Letnou pobil s Ferom a kým sa vrátil, stratil dom i otca a celý ich hušták prešli buldozérom a mesto už nebolo, čo bývalo predtým, aj keď vlastne nevedel povedať, čo sa stalo Anka, tá by vedela, keby sa stretli no z ľudí čo poznal, tu zostalo málo". zájsť si do divadla bol odteraz prepych no s lacnými výčapmi sa roztrhlo vrece a všade kam pozrieš, len sídliská pre tých čo prišli z vidieka nakŕmiť pece... matke VSŽke. ...už to nie je čo bývalo
9.
hovorí mi priateľ, nechá ma chytiť sa každej slamky pritom som len mora, čo jej večer lieta kolo lampy a zas na mňa pani z hora vytrasie chlpov celé vrece toho jej psa raz asi… ale o tomto som nechcel môj sen o tebe nie je vŕzgajúca posteľ a ani neviem prečo sa slepo vrhám do striel tvojich slov a kričím nebolí, nebolí a pritom treba zaťať zuby a hrať že zvládam kroky do rytmu tejto hudby sme kohúti na kope hnoja sme ohne nášho nepokoja niekedy pre jedinú vetu sa všetko zvrtne blbým smerom a ďalší krok je snaha, aby to i druhý zlízol rovným dielom sme príliš pyšný, každý osve, to je pravda o tebe a o mne a každé slovo navrch je len ďalší pešiak v tejto vojne sme kohúti na kope hnoja sme ohne nášho nepokoja to naše biedne nízke túžby obom vystúpili z prítmia lebo tá sladká príchuť výhry je jama nenásytná ale to nie je čo sme chceli, nebude nikto ničím sluhom sme dvaja slepci a rukou šmátrame do tmy po tom druhom sme kohúti na kope hnoja sme ohne nášho nepokoja a ak to vidíš napni prak a komu vystrel oko a komu zámku z okov môj sen o tebe nie je vŕzgajúca posteľ a ani neviem prečo sa slepo vrhám do striel tvojich slov to naše biedne nízke túžby obom vystúpili z prítmia lebo tá sladká príchuť výhry je jama nenásytná
10.
Nedeľa 04:50
do jednej z tých letných krčiem dovezme sa busom kde sa roky menia len vzory na obrusoch a nebude výzvy, takej, pred ktorou by sme uhli chutnajúc pálenku, akou bolesťou to pŕhli dáme si pieseň z rádia pustiť na plné pecky nikto z nás sa dnes nebude hanbiť za poklesky pozri do novín, s kým teraz 1.FC kopú čo hrajú v kinách, každému niečo z horoskopu vrchný nám zakaždým vydá do haliera len muchy sa nechcú spratať do kože toho jedla a pitia, tých zázrakov Bože že sa až bojím, či nechcem priveľa po modrej oblohe lodičky z papiera muchy sa nechcú spratať do kože toho jedle a pitia, tých zázrakov Bože že sa až bojím, či nechcem priveľa obedňajší náklad v bruchu nám zo síl neuberie schválne kto prvý chytí z topoľov to perie a staré dámy tie nech v parku venčia svojich psíkov kým sa nebo neoprie dažďom do chodníkov vrchný nám zakaždým vydá do haliera len muchy sa nechcú spratať do kože toho jedla a pitia, tých zázrakov Bože že sa až bojím, či nechcem priveľa po modrej oblohe lodičky z papiera muchy sa nechcú spratať do kože toho jedle a pitia, tých zázrakov Bože že sa až bojím, či nechcem priveľa …nedeľa, nedeľa domov do tmy poďme spolu vyhneme sa tichu
11.
vietor hryzie kradne teplo krvi tŕň do mysle krokom do tmy môj chrbát sa zrazí s jeho hrotmi môj chrbát do noci mesto svieti srdce v hrudi noci sníva o perleti výkrik z diaľky pach síry na rukách asi od zápalky sám a so mnou len bieda… a myslím na všetkých čo skončili v rieke s kameňom na krku pre slová pravdy i pre menšie veci zhoreli v peci chabá nádej poohýba chrbát neviem kade neviem kam ísť vezmite ma k sebe idem s vami sám a so mnou len bieda nech sila z vás strašná príde a do mňa sa vtelí myslím na vás muži ženy žehnajte mi žehnajte mi žehnajte mi krokom do tmy môj chrbát sa zrazí s tými hrotmi môj chrbát do noci môj chrbát do noci
12.
Strmhlav 06:48
je deň, jeden druhý a sivý je každý a stále to isté i chlieb sa ti preje je kúdol prachu, čo zvíri sa i v daždi hnev ženy čo chcela byť pekná, ale nie je pod všetkým tým šmejdom z nánosu rečí a dní čo sa núkajú vždy nové na útratu je človek a tu má svoj život psí čumák a zo všetkých faciek mu vráti tak každú piatu mne stále v očiach dva psy brešú na stovky nocí tak poctivo prespaných…hrom do nich než skloníš sa nad Knihou, pozri sa na ženu …to je diabol jej krivky ti myšlienky pokory zaženú …to je diabol daj si ňou zvábiť zrak čo k nebu si pozdvihol …to je diabol ajhľa to jablko v Záhrade, vezmi ho! …to je diabol správa až do miest kde sa zbiehajú nite som plný vašich rečí, natreté sú medom a poznáte omyl vy tupci čo myslíte že vám všetky tie kamene oplatím chlebom topánky od blata v kufríku desiata takto ma chcete, so znamením vyšitým no ja v tejto džungli nebudem baránkom ktorého všetci kopnete do riti lebo mne stále v očiach dva psy brešú na stovky nocí tak poctivo prespaných…hrom do nich zmeň kameň na chleby, ak nie si bez viery …to je diabol vrhni sa do hĺbky, skoč, chytia ťa anjeli …to je diabol všetky tie poklady, pozri sa, sú tvoje …to je diabol len padni či pokloň sa, najlepšie oboje …to je diabol od vlkov pecne chleba a vína plné poháre to nie je krv a telo to peklo dýcha do tváre dívam sa len kto čo mi vzal a preto nevidím to čo mi dávaš Láska

credits

released August 20, 2006

license

all rights reserved

tags

about

Kolowrat Kosice, Slovakia

contact / help

Contact Kolowrat

Streaming and
Download help

Report this album or account

If you like Kolowrat, you may also like: