We’ve updated our Terms of Use to reflect our new entity name and address. You can review the changes here.
We’ve updated our Terms of Use. You can review the changes here.

Pobiť sa​/​Utiecť

by Kolowrat

/
  • Streaming + Download

    Includes unlimited streaming via the free Bandcamp app, plus high-quality download in MP3, FLAC and more.

    + booklet
    Purchasable with gift card

      €5 EUR  or more

     

1.
Zabi páva 03:51
týždeň čo týždeň sa lenivo prebíjaš k piatku a kreslo je magnet na olovo v zadku telka ti núka obrázky ako deťom cukríky šepká ti nemusíš sa hanbiť pred nikým na najlepšie chvíle debát potom schovávaš ako poklad repliky z filmov, čo si videl sto krát za každým zlým dňom robíš hrubé čiary je to hromozvod na všetko, čo sa nepodarí život si za sebou maže všetky stopy a nechá len signály, ktoré nepochopíš telka už bliká a láka ťa ešte chvíľku mieri ti na tvár až ťa mrazí na zátylku tým farebným chvostom na teba máva zabi páva radšej si šetri chlapče tú ľahkú iróniu v hlase keď chceš aby sme sa ešte stretli nebudeš ako oni nemá to takú silu pokrč a zahoď preč túto ilúziu kŕmiš sa cudzou ... cudzou krásou nebudeš ako oni je to len defilé mrhania časom večer je v krčme pri stole zas trochu dusno a ty nejak nesvoj, keď hľadáš, čo ti ušlo zbytočne napínaš uši, ty zostaneš navždy krátky pre žarty o tebe ukryté medzi riadky
2.
Niky už vie 04:55
Niky zas mešká váha ísť do kúpeľne kde zrkadlo vraví „hej Niky, čas sa ženie už ti nevadí, keď ti hádajú menej“ čo skúsiť rúž a očné tiene kráľovná romantiky? že nechceš byť len tá Niky, čo nie je s nikým? a klbko snov je Niky len či bude taká smelá či bledá od paniky lebo už vie, koho by chcela a keď má ísť za ním s nejakou vecou má problém s rečou... „bože, tak povedz niečo!“ Niky už vie pozná to z kníh a keď má málo hľadá to v príbehoch z teenage seriálov Niky už vie a každú noc sa snaží vyhnúť tomu zvyku keď objíma paplón hladná po dotyku chcela by byť ako Lily z vedľajšej kóje jej stačí minúta a všetko ti povie že solí len jemne a pije dve kávy denne a že na ňu chlapi skúšajú finty a nudia ju k smrti príbehmi bez pointy že nestíha nič a má toho veľa že šéf na nej cvičil zas ďalší Hitlerov prejav Niky už vie musí vymeniť večery pri telke za ten čarovný bordel v hlave a kabelke Niky už vie chce i jej podrezaný jazyk za svoje ústa s kladkou na reťazi Niky už vie pozná to z kníh a keď má málo hľadá to v príbehoch z teenage seriálov Niky už vie a každú noc sa snaží vyhnúť tomu zvyku keď objíma paplón hladná po dotyku keď stojíš nemo je treba vždy toľko práce, kým sa naučia tvoje meno a život ide bum čvacht bum čvacht bum čvacht tak tvoj život ide...
3.
je jedno, koľko sme spolu stále vie ako na to ráno mi v kúpeľni povie „ahoj“ zmeneným hlasom... a má u mňa zlato život z jednoduchých vecí sa priblíži, aby sme videli mieru ako ďaleko sme k nemu niekedy sa zdá, že sme len škrupiny, ktoré už nevedia, kto sú do myšlienok sa nám miešajú slová z letákov na oknách trolejbusu cestou do práce a cestou domov to do nás pchajú a my všetci sme šálky, ktoré pretekajú pozri sa na nás stále viac zadychčaní keď snažíme sa zachrániť čo len tak uletí komínom medzi nami a všetkých tých vecí čo sme si brali na ramená sa nemôžeme zbaviť strážia ich psi, čo ani nemajú mená vrčia na nás z klietky my sa hneď utekáme schovať chýba nám niečo silnejšie ako slová ako ľudia a ich láska zámok v porceláne rozbi ho kladivom a zase vstane ty s tým neurobíš nič ty s tým nič neurobíš ... Nezáleží, do ktorých dverí si vkročil koľko sĺz ti prúdom premyje oči to jediné, čo nesmie nikdy skončiť je láska
4.
je večer stojím v daždi na červenej pri plavárni mesto sa škerí štrbavým úsmevom i tvrdými tvarmi hneď hodí na mňa reťaz vraj sám som ju ukul a zo všadiaľ na mňa vystiera ruku... daj mi! daj mi! no v inom žiť neviem pretože cítim, že nie je moje aj keď mu vládnu bohatí a hlúpi a hrdí na oboje ... kráčať tak dlho až si pomyslia že si sa zbláznil no kto vie či je to len útek od ich hlúpych kázní chcel by si prezrieť ale premýšľaš o inom tak načo je dobré to divné camino... si prázdny prázdny nevieš kam vedú kroky len si zatvoril dvere bytu musel si sa potknúť keď si sem vstúpil a teraz si tu... len ty a oni a luxus je všade biele obrusy a Sade... a ty sa bojíš ... že sa raz nájdeš stáť sám v guli svojho hlasu ako kričíš do tvárí nemých od úžasu ako do tých tvárí kričíš ááááááá ráno sa prebudíš a zistíš že je to stále pravda všetko je na mieste len nevieš, čo si kam dal hrýzť sa do päste ach aká smutná hra ... je ťažké uveriť, že sa ti život zdá taký horký málo sa snažíš zvyšok sú výhovorky hneď aj ďalšia padá do tmy fňukať ako všetci že nám niekto život skurvil a čo ak len stačilo ísť rovno a my sme uhli na úzku cestu medzi plotmi ... nebude potlesk nik ti nedá veniec žiadny sex na zmierenie len nové ráno cez ktoré sa musíš preniesť
5.
Ráno ráno 04:35
kvílenie budíka ťa určite skrotí a ráno sa už leskne v oknách od naproti daj si kávu, môžeš si zapáliť pod bránou než zamieriš do mesta, dole cez Cigánov váhaš, či pozdraviť susede za záclonou nech urobíš čokoľvek, asi to nebude ono aj ďalší autobus sa ti čoskoro stratí snáď by si dobehol, ale nechce sa ti na taký pohyb je ešte skoro a útržky cudzích rozhovorov ti niekedy celý deň uviaznu v hlave... zdá sa, že k nám všetko prichádza náhodou ako odrazy od okien domov mám rád, keď ideme spolu, chvíľu krokom chvíľu behom... ty nastúpiš na Palackého a ja cez Bajzovú ďalej do mesta decká na zastávke sa bavia o Superstar dívam sa do áut, čo uviazli v kolónach chlapík sa háda so ženou, tá ale zostala doma pani len nervózne fixuje svetlá jej syn číta nápisy vybledlých reklám a niektorí z nich mi vystupujú z plátna ako tie tváre z obrazu od Rembrandta premýšľam, kde som ich už videl... zdá sa, že k nám všetko prichádza náhodou ako odrazy od okien domov
6.
Lucerna 04:30
do tiel ľudí zatlačí tma predo mnou ona a lucerna v nej jej oči sú na mne a tvár horí a ja... áno tiež som sa pozrel a ona... chápe to zle kým čaká až zotrie sa tá priesvitná noblesa, čo hrám to citlivé miesto, na ktoré tlačí jednému z nás to prestane stačiť mám strach, že som to ja ja som ten háčik čo sa ti prichytil na košeľu chlieb na všedný deň i kaviár na nedeľu tá predstava škrtí ako šnúra na ktorú vešia prádlo a jej vojaci sú flakóny vôní na stolíku pod zrkadlom lucerna lucerna zasvieť zasvieť ako bod odkiaľ už nemôžme naspäť... ani ďalej jej oči volajú nech vystúpim z tieňa a túžba sa potiahne nocou ako kantiléna lucerna lucerna zasvieť zasvieť ako bod odkiaľ už nemôžme naspäť
7.
takže ťa vidím vychádzať z brány i s károu únavy čo tlačíš pred očami vedia, že si tu nový tak budú robiť vlny vo sne je posteľ od rána neustlaná všetko, čo voláš doma je preč a treba začať znova vravia si mladý všetko je sila zvyku niečo ako „poser sa“ ťa svrbí na jazyku no cítiš sa slabý náboje života sa zdajú vystrieľané a ty príliš starý aby si volal mame ako včera už sa neobzeraj nehľadaj mená na schránkach v prízemí choď až tam hore kde zo stropu kvapká na pavlač to sme my len preskoč mláku, čo rastie pred dverami... a vojdi tam dole je to všetko čisté, rovné a presné ale to my nie sme títo ľudia si o sebe myslia že sú jediní pod oblohou nemusíš sa hneď hádzať do mláky aby prešli suchou nohou a nechaj si tie úctivé poklony pani sa nepozdraví daj si kútiky naspäť k ústam tie čo ti zmrzli v tvári
8.
prečo ten nepokoj v hlave a v tele hľadíš na ľudí premýšľaš, či to vedia aký si neistý vo svojej koži že zbieraš sily tá tenká hranica medzi nemožný a milý je ako zdvihnutý prst čo ti hrozí prečo ten nepokoj v hlave a v tele všetko je v poriadku ale nie je to ono nevieš prísť na to ale niečo ti vadí ako tŕň za nechtom ako neóny v secesných domoch je to už dávno len jazda do kopca a výhľad ti zmizol a ty... chceš vidieť krajinu za tou horou chceš vymeniť zážitky, ľudí i témy rozhovorov ale dni idú dokola a sami ťa dajú kam bude treba to neoklameš niečo ťa bezchybne smeruje do cieľa ako guličku v hlavolame ..... ráno sa ženieš aby si stihol čo si nestihol včera boh vie, že je toho veľa no je to márne kŕmiť tú šelmu tá nebude sýta chceš sa jej pozrieť do očí tak otváraš klietku a ty si tam večer sa tešíš na hrdinov zo sitcomov svetlo ich izieb ktoré ti suplujú domov ten pocit mieru ťa unáša ani nevieš kam iba sa dívaš až kým ti nepadnú viečka ale dni idú dokola a sami ťa dajú kam bude treba to neoklameš niečo ťa bezchybne smeruje do cieľa ako guličku v hlavolame s niekým si vymeň miesto nech sa ti toto nestáva chcel by si vidieť cez to do očí ti lúče nastavia a ja tie slová sú veľmi múdre no do mňa Perun udrel čakám, kým ten hnev neumrie a ja kocky sa dávno pohli rýchlik sa rúti do hmly kde to má koniec, len on vie a ja hľadám, no samá voda lámem sa na náhodách každá ma trochu pohojdá
9.
zobudiť sa ráno vo včerajších šatách bez cesty pred sebou vo vrecku saka je slepá mapa obzor sa stráca v korábe z Amalfi na chrbte draka za svojou hviezdou... Mať silu nemyslieť na to čo bude potom teraz som toto

credits

released October 14, 2013

license

all rights reserved

tags

about

Kolowrat Kosice, Slovakia

contact / help

Contact Kolowrat

Streaming and
Download help

Report this album or account

If you like Kolowrat, you may also like: